bobiță
/bo'bi.ʦə/Etimologie
Din boabă + sufixul -iță. Confer sârbocroată bobica.
Definiții
- diminutiv al lui boabă.
- cerculeț imprimat sau desenat.
Declinare
| Caz | Singular | Plural |
|---|---|---|
| nominativ-acuzativ | bobiță | bobițe |
| genitiv-dativ | bobiței | bobițelor |
| vocativ | bobiță | bobițelor |
| articulat | bobița | bobițele |